Profil školy

Približne na 49 stupni severnej zemepisnej šírky a 20 stupni východnej zemepisnej dĺžky sa rozkladá tretie najväčšie mesto východného Slovenska, (10 najväčšie mesto na Slovensku) mesto Poprad.  Mesto Poprad leží v širokej rovnomennej, vysoko položenej kotline na oboch stranách rieky Poprad. Kataster má nepravidelný hviezdicovitý tvar s rozlohou 63,05 km2. Na sever od mesta sa rozprestiera masív Vysokých a Belianskych Tatier, na východ Levočské pohorie, na juh nízka pahorkatina Kozích chrbtov a na západ pahorkatina Štrbského rozvodia. Masív Vysokých Tatier prevyšuje kotlinu o 2000 m. Pomerná blízkosť hlavného hrebeňa Tatier tvorí mestu nádhernú kulisu. V okolí mesta sa rozprestierajú poľnohospodárske pozemky, ktoré prechádzajú do súvislých lesných komplexov. V malebnom predpolí Vysokých Tatier sa od roku 1946 začali písať dejiny tzv. veľkého Popradu, ktorý sa do vedomia obyvateľov Slovenska, ale aj do vedomia medzinárodnej pospolitosti zapísal ako brána do najmenších európskych veľhôr.
Socio-ekonomicky-geograficky význam mesta vyplýva z jeho výhodnej dopravnej polohy na ceste medzinárodného  významu E50 a hlavným železničným ťahom Košice-Bratislava s prepojením na ČR a Ukrajinu, ako aj leteckého spojenia, ktoré obstaráva medzinárodné letisko Poprad Tatry (patrí medzi najvyššie položené medzinárodné letiská v Európe – 718 m n. m.).
Klimaticky patrí Poprad do mierne teplej oblasti s priemerným počtom letných dní v roku menej ako 5 stupňov (max. teplota 25 stupňov a viac). Územie mesta patrí do typu mierne suchej až vlhkej kotlinovej klímy s veľkou inverziou teplôt, kde priemerná teplota v januári je od –3,5 až do 6 stupňov Celzia, júlová teplota dosahuje hodnoty 16 až 17 stupňov Celzia a ročný úhrn zrážok sa pohybuje okolo 600 – 800 mm. Klíma Popradu je vo veľkej miere ovplyvnená susedným regiónom Vysokých Tatier, ktorý patrí do chladnej klimatickej oblasti. Oblačnosť je najväčšia v Poprade v zime – cca 67%, ale zvýšená je už v novembri pod vplyvom častej hmly alebo oblačnosti. Najmenšia oblačnosť je koncom leta (augusta 55%, začiatkom jesene 51%). Veterné pomery sú charakterizované prevažnými západnými a juhozápadnými vetrami. Najmenej sú zastúpené vetry severné a severo-západné. Najviac dní so silným vetrom sú v období december až marec.
Hydrologicky leží väčšina mesta v povodí Popradu, ktorý odvádza vody prostredníctvom Dunajca, prítoku Visly do Baltského mora. Rieka Poprad má v Matejovciach priemerný ročný prietok 3,31 m3/s.
Jeho skutočné dejiny sa začali už v dávnoveku. Odvtedy sa vlastne život na tomto území nezastavil. Pracovné nástroje, keramika, zbrane – to všetko svedčí o tom, že na území Popradu a jeho blízkeho okolia pulzoval život, vládol čulý obchodný ruch už tisícročia pred narodením Krista a neustal ani po prelome letopočtov.
Poprad, o ktorom sa zachovala prvá písomná zmienka z roku 1256, bol 690 rokov, teda celý stredovek a novovek (až do roku 1946) len jedným z miest, ktoré tvoria dnešné 55-tisícové mesto. Ďalšími boli jeho dnešné mestské časti – Matejovce (1251), Spišská Sobota (1256), Veľká (1268) a Stráže pod Tatrami (1276). Najvýznamnejším z uvedených mestečiek bola Spišská Sobota, ktorá si zachovala svoje prvenstvo až do konca 19. storočia.  1. januára 1923 sa na základe Vládneho nariadenia č. 257/1922 stala z mesta so zriadeným magistrátom veľká obec Poprad. Od 1. januára 1991 sa mesto konštituovalo na základe zákona č. 369/1990 Zb. ako samosprávny územný celok. Na rozdiel od totalitného režimu sa mestá stali úplne autonómne riadené svojimi zvolenými orgánmi, ktoré nie sú závislé na štátnych ani neštátnych orgánoch.
Mesto Poprad žije v súčasnosti aktívnym politickým životom založeným na princípoch plurality a demokracie, ktorá má v tomto regióne svoje historické korene. Mesto Poprad sa od 14. storočia vyvíjalo ako celok mnohonárodnostný v priebehu storočí s prevažujúcou tou ktorou národnosťou – slovenskou, nemeckou, maďarskou, poľskou, chorvátskou atď.
Do roku 1990 mal dominantné postavenie v meste Poprad ťažký priemysel, ktorý aj zamestnával rozhodujúcu časť obyvateľstva.
Mestská samospráva si uvedomila polohu mesta, ktorá ho predurčuje k centru cestovného ruchu v podtatranskej oblasti. Podmienky pre rozvoj cestovnom ruchu v dnešnom zmysle slova nastali v Tatranskej oblasti po výstavbe Košicko - Bohumínskej železnice. Definitívne sa tým upevnilo aj vedúce postavenie mesta Poprad ako východiskového mesta do Vysokých Tatier a hlavného uzla regionálnych komunikácií. Železničný uzol, ktorý sa vytvoril z popradskej stanice postupne začína spájať vzdialené i menej vzdialené mestá (Tatranská Lomnica, Kežmarok, Stará Ľubovňa, Poľsko, Starý Smokovec, Štrbské Pleso). Posledne menovaná železničná tepna bola sprevádzkovaná v prvom decéniu 20. storočia pod názvom Tatranská elektrická železnica. V rádiuse 50-tich kilometrov od Popradu sa nachádzajú štyri národné parky – každý inej povahy – štyri minerálne termálne pramene, štyri rôzne jaskyne. Tieto prírodné danosti sú umocnené explóziou gotiky v spišskom regióne, ktorá v stredoveku dosiahla mimoriadneho rozšírenia a je korunovaná 25 kilometrov vzdialeným mestom Levoča, ktoré má popri najvyššom drevenom oltári na svete i takmer neporušenú stredovekú mestskú štruktúru.
Z vyššie uvedeného zákonite vyplynul predurčený rozvoj mesta, ako východzieho turistického bodu. Z tejto filozofie základnej turistickej bázy a na ňu nadväzujúcej infraštruktúry, ktorá predurčovala štruktúru ďalších služieb. Vzhľadom na už uvedenú skutočnosť predchádzajúceho vývoja, mesto započalo odvážny proces transformácie z priemyselného centra na centrum cestovného ruchu.