47 odvážnych žiakov z 8. a 9. ročníka sa rozhodlo, že namiesto pohodlia na gauči zažije radšej dva dni dobrodružstva a adrenalínu v Nízkych Tatrách. Naším cieľom bolo prejsť a spoznať ďalší nádherný kút slovenskej prírody, obdivovať jej čaro, rastliny, živočíchy aj horniny.
V prvý deň sme vyrazili z Trangošky na Chatu M. R. Štefánika (1 740 m n. m.). Cesta hore lesom, kosodrevinou aj pŕhľavou nám dala poriadne zabrať, prekonali sme prevýšenie 620 metrov! Keď sme sa tam konečne vyštverali, uchvátili nás neskutočné výhľady do dolín a vzdialených pohorí. Nastal zaslúžený oddych, ubytovali sme sa, najedli, vyložili nožičky. Potom nás čakalo ešte jedno „malé“ prekvapenie – západ slnka na najvyššom vrchu Nízkych Tatier, na Ďumbieri (2 043 m n. m.). Slnko sa síce trošku hralo na skrývačku s mrakmi, no aj tak stáli okolité farby a výhľady za tú námahu. Selfie na Ďumbieri bolo dôkazom, že sme to prežili. Po večeri sme sa už nevedeli dočkať „tichej a pokojnej noci“ na chate.
Na druhý deň sme plní energie a raňajok vyrazili po hrebeni na Chopok (2024 m n. m.). Prevažne skalnatou cestou sme obdivovali pískajúce majestátne dravce, farebné svahy posiate vresmi, sýtomodré horce, krasovlasy, ochutnali čučoriedky a brusnice. Tentoraz bolo naše prevýšenie asi 300 metrov. Odmenou za fyzickú námahu nám boli spoločné chvíle s kamarátmi, dych berúce výhľady a krásna hra mrakov. Obedovali sme na Kamennej chate pod Chopkom. A zostup? Údajne „pohodová cestička“ viac ako 800 m dole svahom na Srdiečko. No, povedzme, že každý meter dole si naše kolená a svaly pamätajú ešte doteraz. Na konci našej púte nás už čakal moderný pohodlný autobus, ktorý každý ocenil.
Sme veľmi hrdí na dievčatá a chlapcov, ako to všetko úspešne zvládli s úsmevom, kropajami potu aj so zaťatými zubami a bez zranení. Veríme, že si domov odniesli kopec zážitkov a nezabudnuteľné spomienky si dlho uchovajú.
Mgr. Katarína Šmihulová, Ing. Vlasta Lackovičová, RNDr. Zuzana Vorobeľová, Mgr. Jaroslav Jurkovič
